Tieto stránky sú venované všetkým verziám tanku T-34, ktoré boli vyrobené v Stalingradských závodoch počas bojov na Východnom fronte. Plánujem tu uverejňovať všetky podklady súvisiace s výrobou a nasadením tejto T-34.

This web is dedicated to all versions of T-34 tank, which were produced in Stalingrad factories during battles on Eastern front. I will plan to publish here all details pertinent to production and using of this version of T-34.

sobota, 20. februára 2010

Hlavní dodávatelia STZ / Main suppliers of STZ

STZ bol montážnym závodom. To znamená, že na jeho linky prichádzala produkcia z mnohých dodávateľských závodov. Celkovo ich bolo 182 a z tohto množstva sa dve tretiny nachádzali za územím Stalingradskej oblasti. So začiatkom vojny a presúvaním závodov na východ sa prerušili dodávky rôznych súčastí ( palivové sústavy, elektrických obvodov a pod.) získavaných zo 122 dodávateľských závodov. Zo situácie vyšli po vojensky rýchlo- V STZ v priebehu krátkeho času vytvorili nové dielne: na elektrovybavenie, palivové sústavy a štyri dielne na výrobu motorov V-2. Tým pádom teraz ostalo len v STZ 30 dodávateľov, nachádzajúcich sa v Stalingrade. Tak do januára 1942 STZ dostával výkovky kľukových hriadeľov zo Zlatousta a Čeljabinska, a od januára si ich začal zhotovovať sám v spolupráci s inými závodmi. STZ sa tak stal univerzálnym závodom s veľkoplošnou výrobou. Okrem toho, výroba veľkých odliatkov umožnila mnohé zvárané a kované súčasti nahradiť liatymi. Závod No.183 od začiatku dodával jednotlivé podzostavy pancierových korieb i veží do STZ. Tu tiež prešla stážou a školením skupina špecialistov na konštrukciu traktorov. Po premiestnení závodu No.183, sa tak stal hlavným závodom na výrobu T-34. Všetky zmeny v technológií museli byť schválené a potvrdené tu. Časť korieb a súčastí z evakuujúceho sa závodu No.183 prichádzalo do STZ. Pri evakuácií na Altaj, časť vybavenia Charkovského traktorového závodu CHTZ, podľa príkazu V. A. Malyševa, bola predaná STZ. Mariupolský metalurgický závod dodal pancierové vývalky a komplety súčastí korieb a veží. Od mája 1941 tu začali vyrábať liate veže na T-34 s hrúbkou stien 52 mm. Technológia liatia bola vypracovaná Nicenkom a Buslovom. Časť týchto veží sa dodávala do STZ. Stalingradský metalurgický závod Krasnyj Okťabr po strate Mariupolu na jeseň 1941 zostal jediným metalurgickým závodom zabezpečujúci celý juhovýchodný región krajiny a Kaukaz. Oceľ, vytavená v tomto závode predstavovala 10% celkového objemu výroby ocele oproti 4% na začiatku vojny. Kov, vyrobený v Krasnom Okťabri bol špeciálnej kvality a obsahoval legujúce prísady. Používal sa na výrobu ložísk a používal sa na tanky a letadlá. Do polovice roka 1942 tavili takýto kov iba v Krasnom Okťabri. Na Urale do tejto doby vyrábali iba konštrukčnú oceľ. Pri stávajúcom vybavení Krasnyj Okťabr, napriek názorom skeptikov, dokázal zaviesť výrobu pancierových vývalkov. Taktiež sa tu vyrábali veže na T-34. Od 22. do 31. júla 1942 nemecké letectvo takmer celkom vyradilo z činnosti železničné trate na Tichoreckuju a Lichuju. Namiesto denne potrebných 350 vagńov nákladu, Krasnyj Okťabr dostával iba 50 až 100. Avšak práca pokračovala... Stalingradský závod No.264, lodenice v Sarepte, boli spočiatku podriadené Sudpromu. 11. septembra 1941 uznesením SNK zriadili Komisariát pre tankový priemysel na čele s V. A. Malyševom. Jemu boli podriadené Komisariáty pre obrábanie a lodiarstvo. Sareptská lodenica bola orientovaná výrobou pre tankový priemysel. Tu zaviedli výrobu korieb a veží pre T-34. Okrem toho tu vyrábali pancierové trupy pre Šturmovika IL-2 a ľahké tanky T-60. V apríli 1941 závod vyrobil prvé tri komplety korieb a veží pre T-34, v júli 28 a v októbri 117. Ďalšie zvyšovanie tempa výroby brzdil nedostatok vybavenia a náročnosť výroby pancierových dielcov pre T-34. Spolu s NII-48, závod rozpracoval zjednodušenú technológiu výroby týchto dielcov. To umožnili zvýšiť produkciu. V novembri závod vyrobil 164 kompletov a v decembri 223. Navečer 24. augusta 1942 bola železničná doprava medzi STZ a lodenicami prerušená. Plošinové vagóny s hotovými korbami tankov zostali na trati medzi závodmi. V 23:00 riaditeľ V. M. Fomin na súrnom zhromaždení vedúcich dielní oznámil rozkaz o okamžitej evakuácií závoda. Na poludnie 25. augusta bola výroba úplne zastavená. Teraz tu bola zriadená iba oprava porúchaných tankov, ktorá sa vykonávala do konca septembra 1942. Vo februári 1942 Vorošilovgradský a Kolomijský závod mali vyrobiť pre STZ 100 liatych veží. V apríli 1942 Kolomijskij namiesto plánovaných 100 vyrobil 28 a Vorošilovgradský 47 namiesto 150. Príčina – nedostatok ferozliatiny. Kulebakskij metalurgický závod No.178 v Gorkovskej oblasti dodal STZ liate veže pre T-34. Prvé výrobky sa vyrábali technológiou Mariupolského metalurgického závoda, potom ju upravili miestnym možnostiam. Okrem toho tu valcovali tri profily trámov pre čelo korby T-34, odlievali tvarové súčasti ( náboje kolies, kolesá a pod.). Metalurgický závod No.177 v meste Vyksa dodával do STZ i závodu No.264 pancierovú oceľ a vývalky. Najprv Kirovský závod dodával kanóny L-11, po prezbrojení, výkonnejší F-34. Kanóny L-11 dodával do STZ Kirovský závod v Leningrade a F-34 závody No.9 a No.92, pričom časť bola expedovaná i s pancierovým krytom brzdovratného zariadenia. Počas výroby došlo k jednej zaujímavej udalosti- v jednej sérii diel vyrobených závodom No.9, v brzdovratných zariadeniach chýbala kvapalina. Jaroslavská pneumatikáreň Jarak kompletovala kolesá, ktoré opatrovala gumovou bandážou. V závode vyrobené kolesá sa odosielali do Jaroslavli, kde ich opatrili gumovými obručami a odtiaľ ich posielali naspäť na montáž do závodu. Závod na výrobu gumových výrobkov „Červený trojuholník“ dodával širokú paletu tesnení, hadíc, rohoží a ostatného a moskovský závod MEZ zásoboval STZ dielmi elektrovybavenia.

STZ was montage factory. This means that to its lines cames production from many supplying factories. Together there were 182 factories and from this number two thirds were after Stalingrad region. At same time when the war began and factories were transferred to the east, was interrupted supplying of various components ( fuel systems, electric circuits etc.) This components were obtained from 122 factories. This situation was resolved typically militarily quickly- During short time in STZ were estabilished new works: for electric components, fuel systems and four works for production of V-2 diesel engines. Now only 30 suppliers stay in STZ, each of them in Stalingrad. To the January 1942 STZ obtained forged pieces of crank shafts from Zlatoust and Chelyabinsk and from January it began making them itself with cooperation of other factories. Now STZ was universal factory with full-area production. In addition, production of big cast pieces allows change welded components with cast ones.
Factory No.183 since the beginning delivered individual subassemblies of armored hulls and turrets to STZ. Here also passed training group of specialists for tractor construction. After transfer of No.183 factory, STZ became main factory for T-34 production. All changes in in technology had been approved and confirmed here. Part of hulls and components from evacuated factory No.183 came to STZ. During evacuation to Altay, part of Kharkov tractor factory equipment was given to STZ at V.A. Malyshev´s bidding. Mariupol metallurgical factory delivered armored shapes and sets with parts for turrets and hulls. From the May 1941 there began production of cast turrets with 52mm thick panels. Technology of casting was worked out by Nicenko and Buslov. Part of these turrets was sent to STZ factory. Factory Krasniy Oktyabr in Stalingrad, was only one metallurgical factory, after the fall of Mariupol in autumn of 1941, which covered all southeast region of country and Caucasus. Steel, which was produced here, made 10% of overall production compare to 4% in time when war began. Metal produced in Krasniy Oktyabr has special quality and includes alloying additions. It was used in bearing production and also in production of tanks and aircrafts. Until first half of 1942 year, this type of metal was produced only in factory Krasniy Oktyabr. Until that time at Ural was produced only structural steel. With existing equipment, despite of skeptics opinions, Krasniy Oktyabr, was able to introduce armour shapes production. In factory also ran T-34 turrets production. From 22. to 31. July 1942 german Luftwaffe almost disabled railway in Tichoreckaya a Lichaya direction. Instead of 350 loaded wagons per day, Krasniy Oktyabr received only from 50 to 100. But despite of these problems work went on….
Stalingrad´s No.264 factory, shipbuilding yards in Sarept, were subordinated to Sudprom. At September 11 1941 by decision of SNK was estabilished Commissariat for tank industry leaded by V. A. Malyshev. Under this Commissariat were subordinated Commissariats for machining and shipbuilding.
Shipyards in Sarept were orientated on tank production. Here was introduced hulls and turrets production for T-34. In addition here were produced Stormovik armoured fuselages and light tanks T-60. In April 1941 factory manufactured first three sets of hulls and turrets for T-34, in July 28 sets and in October 117 sets. Next increasing of production rate was retarded by missing equipment and intensity factor of T-34 armoured pieces production. Together with NII-48, factory elaborate simpler technological version for production of these pieces. This allows increasing of production. In November were produced 164 sets and in December 223. At sunset of August 24 1942 was railway between STZ and Sarept shipyards interrupted. Flatcars with finished tank hulls were stopped between factories. At 11:00 p.m. director V. M. Fomin, on urgent meeting of leaders of workshops, reported order about immediate evacuation of factory. At noon of August 25 was production fully stopped. Now at same place was estabilished only repair plant for damaged tanks, which running until September of 1942. In February 1942 Voroshilov´s and Kolomyjsk´s factories should have to produce 100 cast turrets for STZ. In April 1942 Kolomyjsk factory produced 28 turrets instead of planned 100 and Voroshilov factory 47 instead of 150. Reason – small amount of ferroalloy. Metalurgical factory No. 178 in Kulebaki in Gorkiy region delivered to STZ cast turrets for T-34. First pieces has maded with technology from Mariupol metallurgical factory, later was technology improved for local possibilities. In addition here were rolled three profiles of beams for T-34 hull nose, casted shaped details (centre bosses, wheels etc.). Metallurgical factory No.177 in town of Vyksa delivered to STZ and No.264 (Sarept) armour steel and shapes. At first Kirov factory delivered cannons L-11, after rearming, more powerful F-34. L-11 cannons were delivered to STZ by Kirov factory in Leningrad and F-34´s from factories No. 9 and No. 92, whereby part of production was expedited with cover of shock absorber. During production became to interesting event – in one series of cannons produced by factory No.9, liquid was missed.
Rubber plant Jarak in Jaroslavl assembled wheels, which equipped with rubber rims. In factory produced wheels were sent to Jaroslavl, where were equipped with rubber rims and from there were sent back to factory for montage on tank. Factory for production of rubber products Red triangle delivered wide range of seals, quilts and other rubber goods and Moscow factory MEZ supplied STZ with electrotechnical material.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára