Tieto stránky sú venované všetkým verziám tanku T-34, ktoré boli vyrobené v Stalingradských závodoch počas bojov na Východnom fronte. Plánujem tu uverejňovať všetky podklady súvisiace s výrobou a nasadením tejto T-34.

This web is dedicated to all versions of T-34 tank, which were produced in Stalingrad factories during battles on Eastern front. I will plan to publish here all details pertinent to production and using of this version of T-34.

streda, 4. mája 2011

Operácia "Blau" / Operation "Blau"

Smernica Hitlera č.41 z 5. apríla 1942 určovala úlohy pre skupinu armád Juh v letnom ťažení na rok 1942. Hlavnými ceľmi boli naftové polia v oblasti Kaukazu, uhoľné oblasti Donbasu a obilninové oblasti Kubáne. Plán počítal s pretnutím volžskej trensportnej tepny a neutralizovaním stalingradských závodov. Obsadenie samotného Stalingradu nebolo považované za prioritu, hoci nemcká 6.armáda bola od začiatku naň nasmerovaná. Príprava nemeckých vojsk k letnému útoku neušla pozornosti sovietskeho velenia, avšak i tak sa pre istotu pripravovalo k odrazeniu úderu na Moskvu z juhu. S týmto cieľom Centrálny front upevňoval svoje pozície všetkými dostupnými prostriedkami. 28. júna 1942 sa začal nemecký útok, ktorý sa najskôr rozvíjal dosť úspešne. Nehľadiac na to, že hlavnou prioritou bol Kaukaz, týmto smerom útočili len dve armády a štyri armády smerom k Donu. To ešte viac utvrdilo Stalina v myšlienke, že bude nasledovať úder na Moskvu. Ale vytriezvenie prišlo neskoro. 6. júla padol Voronež, 24. júla Rostov. V auguste boli stratené mestá Krasnodar, Majkop, Pjatigorsk a Mozdok. Nemci postúpili k Astrachani, Tuapse, Novorossijsku, dostali sa ku Kaukazu a dokonca obsadili niekoľko horských priesmykov. Sovietske fronty sa spešne preskupovali – boli označené alebo začlenené ako Stalingradský, Donský, Severokaukazský a Zakaukazský.
Vidieť tu tiež súvis medzi ruky zväzujúcim príkazom č. 227 (Ani krok späť) z 28.júla 1942 a tvrdou vetou Stalina: „Vojaci prázdne mestá nebránia!“. O úplnej evakuácií obyvateľstva Stalingradu sa teda s priblížením fronty neuvažovalo, nehľadiac na to, že jeho ulice doslova zaplnili utečenci, dobytok i hospodárskej techniky. Nebol na to čas, ani možnosti. A aktuálne prepravné kapacity by na to i tak len ťažko stačili. To spôsobilo obrovské trápenie občanov mesta v nasledujúcich dňoch. S evakuáciou sa napokon začalo, ale až 24.augusta po drvivom plošnom nálete na mesto, ktorý zobral životy 40 000 jeho obyvateľov a utečencov. Do 15. septembra sa podarilo prepraviť cez Volgu až 300 000 ľudí a tiež veľké množstvo materiálu i nástrojov. V meste zostalo i tak okolo 200 000 ľudí, ktorých životy sa premenili v nasledujúce peklo. Po skončení bitky o mesto, podľa údajov amerického historika Anthonyho Beevora v živých zostalo len 9796 civilistov, z nich 994 detí! Velenie Wehrmachtu veľmi dobre chápalo význam priemyselného potenciálu Stalingradu, rovnako i to, že v tom momente bol stalingradský STZ jediným producentom tanku T-34. No do vypuknutia bojov žil Stalingrad klasickým životom tylového mesta. Počas zimy 1941/ 42 nálety vykonávali skôr jednotlivé lietadlá. Prvý masový nálet nepriateľského letectva na Stalingrad bol vykonaný v noci z 22 na 23. apríl 1942. Účastnilo sa ho asi 50 lietadiel. Len na areál Traktorového závodu bolo v tú noc zvrhnutých asi 1500 zápalných a 18 trhavých bômb. Členovia domobrany slúžiaci na strechách dielní hasili zápalné bomby sudmi s vodou, pred trieštivými sa schovávali do zákopov. Ale aj tak vzniklo v areáli závodu 19 ohnísk požiarov. Fašistická propaganda hlásala, že Traktorový závod bol zrovnaný so zemou. Avšak tento „zrovnaný závod“ stále udržoval svoje tempo výroby. V nasledujúcich dňoch dokonca dvojnásobne prekročil plán výroby T-34.
Po rade porážok vojsk Červenej armády vo Veľkom ohybe Dona, nastala reálna možnosť obkľúčenia Stalingradu – dôležitého priemyselného centra a dopravného uzla, vojskami nemeckej 6. armády. Okrem toho, v tomto prípade by sa mohli na stranu Nemecka pridať Turecko a Japonsko. Predstaviť si ďalší scenár nie je ťažké...Význam mesta na Volge si dobre uvedomovali obe bojujúce strany. Adolf Hitler spočiatku nástojil, napriek názorom jeho veliteľov a stratégov, aby sa časť jeho síl odklonila smerom na naftové polia na Kaukaze. Neskôr svoje mienenie zmenil. Tankové armády sa rozvinuli k útoku smerom na Stalingrad, no zásoby paliva i životnosť motorov nemeckej techniky boli už do značnej miery vyčerpané. Musí sa ešte vziať do úvahy, že v dôsledku úspešného útoku, sa Nemcom výrazne predĺžili vojenské komunikácie, čo výrazne oslabilo zásobovanie hrotových formácií nemeckej armády a donútilo ich znížiť tempo ďalšieho postupu. Možno práve tento nesúlad rozhodol o ďalšom osude Stalingradu a s ním i celej zeme a dal možnosť sovietskej strane ako tak sa pripraviť na ďalšie boje. V každom prípade to je overený fakt len domnienka. Skutočnosť sa napriek tomu pre sovietov ukázala veľmi krutou.
Nemecké vojská sa priblížili k Staligradu. Urýchlene sa budovali obranné body. Preskupovali sa vojská.....všetci obyvatelia mesta dostali uložené brániť mesto. Asi 700 pracujúcich zo závodu STZ každodenne dreli na zákopových a obranných systémoch. Stovky mužov a žien vstúpili do lekársko – sanitárskych oddielov. Zbytok obyvateľstva mesta pod vedením straníckej organizácie pokračovalo v pomoci bojujúcim jednotkám. Priemyselné podniky neprestali do poslednej možnej chvíle pracovať. Stalingradskí pracujúci a inžiniersko - technickí pracovníci v zostávajúcich fabrických oddeleniach vyrábali a opravovali techniku, tiež vyrábali letecké bomby, zbrane, delostrelecké granáty, zápalné fľaše a protitankové zbrane.
Kolektívu STZ bolo nakázané vytvorenie 8 km liníe obrany od Orlovky po Suchuju Mečetku. 5. júla sa v STZ začalo formovanie častí národnej domobrany. V priebehu 2 dní do nej vstúpilo okolo 6000 dobrovoľníkov. Z hlavnej časti počtu pracujúcich STZ (viac ako 1500 ľudí) bol vytvorený tankový prápor. V novembri 1942 bol prápor premenovaný na 99. tankovú brigádu Stalingradského proletariátu. Veliteľom brigády bol vymenovaný zakladateľ traktorovej dielne, kapitán v zálohe, A. I. Lebedev a komisárom kapitán v zálohe A. V. Stepanov. Do práporu vstúpili zámočníci, zlievači, zriaďovači, inžinieri, účtovníci atď. Na podnikovom tankodrome zabiehajú nové tanky a učia sa nevyhnutným návykom mechanikov – vodičov. Takouto prípravou postupne prešlo približne 6000 ľudí. Vytvorené boli ešte dva prápory domobrany v Traktorovom závode. Na vojenskú výučbu v radoch domobrany bolo vyčelenených 6- 8 hodín v nedeľu po práci. V septembri pracovníci Traktorového závodu pokračovali s výrobou a opravami tankov poškodených v bojoch.
12. augusta 1942 boli do Staligradu prevelení člen Štátneho výboru obrany G. M. Malenkov, predstaviteľ Stavky, náčelník Generálneho štábu, generál A. M. Vasiljevskij (druhý krát) a veliteľ VVS (Vojenno –vozdušnije sily = vojenské letectvo) A. A. Novikov. 19. augusta pribudol námestník predsedu SNK SSSR pre tankový priemysel V. A. Malyšev. Od neho, zodpovedajúceho za výrobu tankov, sa očakávalo zabezpečenie tankovej výroby všetkými možnými prostriedkami.

Hitler´s directive no. 41 from 5th April 1942 determinated tasks for army group South in summer campaign for year 1942. Main points were oil fields in Caucasus, Donbas coal regions and wheat fields on Kuban. Plan calculated with cutting of Volga transport way and with neutralising of factories in Stalingrad. Taking of city was not priority, however 6th army was directed on it from begining of operation. Preparations of German forces does not escape notice of Soviets. Anyway, Red army was prepared for defending of Moscow from south direction. With this view, Central front strenghtened their positions with using of all available sources. Attack of Germans began on 28th of June 1942 and it was successful at the beginning. Aside from fact, that main priority was Caucasus, in this direction were situated only two armies and four were directed to Don river. Due to this fact, Stalin believed, that next strike will be directed on Moscow. But disenchantment came too late. Voronezh was conquered on 6th of July, Rostov on 24th of July. In August were lost Krasnodar, Maykop, Pyatigorsk and Mozdok. Germans advanced towards Astrachan, Tuapse, Novorossiysk, made their way to Caucasus and they also occupyied several ghauts. Soviet fronts were quickly regrouped – were signed or integrated as Stalingrad, Don, North Caucasian and Transcaucasian front.

Here is clearly visible context between restricting order No.227 ( Not a step back) from 28th of July 1942 and Stalin´s strong sentence: „Soldiers do not defend empty cities!“ There was not any reflections for total evacuation of citizens, regardless of fact, that streets of Stalingrad were totally „filled“ with refugees, livestock and agronomial technics. There was no time and no possibilities for it. And actual transportation capacities were also too small for this purpose. These facts caused huge misery for citizens in next days. Evacuation began after all. But it began up to 24th of August, after massive air raid on city, which took lives of 40 000 persons. 300 000 persons were transported across Volga river until 15th of September and quantum of material and tools too. Despite of this, 200 000 people stayed in city and their lives were turn to hell. American historican Anthony Beevor states, that only 9796 civilians survived and 994 from this number were kids! Wehrmacht command knew, what was importance of Stalingrad industry. Germans also knew, that STZ was sole producer of T-34 in this region. Until outbreak of fights, Stalingrad exists with life like every rear city in Soviet Union. During 1941/ 42 winter period air raids were performed with single aircrafts. First mass air raid was performed in night from 22nd to 23rd of April 1942. About 50 planes participated in this action. Only in Tractor factory area were dropped around 1500 firebombs and 18 fragmentation bombs. Members of home defense extinguished firebombs with barrels with water and they kept out of fragmentation ones. Despite of this, in Tractor factory came into being 19 epicentres of fire. Nazi propaganda declared, that Tractor factory was leveled with ground. But this „leveled“ factory still held it´s production rate. This factory even exceeded production of T-34 in next days.

After series of defeats of Red Army in Don big curve, there was real chance for encirclement of Stalingrad – very important industrial center and transport knot with German 6th army. In addition, there was possibility, that Japanese and Turks could join conflict. In that case, next scenario is easily imaginable... Importance of city on Volga was clear for both fighting sides. Adolf Hitler, unlike of his commanders, initially urged that part of his forces was directed to Caucasus oil fields. He changed his opinion later. Tank armies were unfolded for attack in Stalingrad direction, but fuel reserves and lifetime of engines of German technics were closely to end. We must to consider , that in following of successful attack, German supply lines were too long and this fact weakened supplying of frontal formations of German army and decelerated their advance. Maybe this fact resolved about fate of Stalingrad and whole Soviet Union and gave to Soviet side chance for preparation for next combat. But this is hypotesis, not fact. In spite of this, reality was very hard for Soviets.

German forces were near by Staligrad. Soviets expeditiously built defence points. Troops were regrouped ....all citizens were informed about obligation of defending of city. Around 700 working people from STZ factory slaved every day on strong points and trench lines. Hundreds of men and women entered medical units. Other citizens, under command of party oragnisation, continued in co-operation with fighting units. Industrial companies still worked. Stalingrad workers a engineers in rest of factory sections produced and repaired military technics, aircraft bombs, small arms, gun shells, Molotov cocktails and anti tank guns.

STZ workers received order to create of 8 km long defence line from Orlovka to Sukhaya Mechetka. On 5th of July in STZ began forming of parts of national home defence. During two days 6000 volunteers entered this home defence. From major part of STZ workers (over 1500 people) was created tank battalion. In November 1942 was battalion renamed to 99. tank brigade of Stalingrad proletariate. As commander of brigade was listed founder of tractor workshop, cpt. in reserve, A. I. Lebedev and as commisar was listed cpt. in reserve A. V. Stepanov. Battalion entered fitters, casters, adjusters, engineers, bookkeepers etc. On factory tank field they ran in new tanks and learn how to drive tanks. Around 6000 people completed this preparation. Two battalions of home defence were already created in Tractor factory. For military education in rows of home defence was retired from 6 to 8 hours on Sunday after work. In September, workers of Tractor factory continued with production and repairing of military technics damaged during fights.

On 12th August 1942 were member of Main committee for defence G. M. Malenkov, representative of Stavka, leader of General staff, general A. M. Vasilyevskiy (second time) and commander of VVS (Military air force) A. A. Novikov. On 19th of August came assistant of president of SNK USSR for tank industry V. A. Malyshev. Stalin expected assure of tank production from him.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára